topSK indexEN indexDE indextop
Greta apartmanNautilusZorro izba007 izbaAdela izbaAntoni GaudiPicassoRodinSalvador DaliMarc ChagallQueenMarika Gombitov;Annie LennoxHana HegerovLed ZeppelinPeter LipaBeatlespodstranka obrazok

Najzaujímavejšou ponorkou, o ktorej počul hádam každý, je Nautilus z románu Julesa Verneho Dvadsaťtisíc míľ pod morom.

V tejto izbe sa nachádza LCD televízor (uhl. 70cm), digitálna TV, podlahové vykurovanie, chladnička s alko a nealko nápojmi, Internet (Wifi, sieťový kábel). Postele sú z masívu, sú vybavené špecialnými ortopedickými matracmi. Kúpeľna je vybavená špičkovým sprchovacím kútom, sušičom vlasov a elektrickou vyhrievanou podlahou (DEVI).

Jules Verne

16 891 ton. Presne takúto hmotnosť mali všetky lode, plachetnice, člny, člnky a iné plavidlá, ktoré za 40 rokov potopil. Takmer neuveriteľný výkon ak vezmeme do úvahy že nie je reč o žiadnom pirátovi alebo dobyvateľovi, ale o celkom obyčajnom mužovi, ktorý dokázal bojovať len jednou zbraňou, perom. Týmto mužom je jeden z najznámejších spisovateľov vedecko-fantastickej a dobrodružnej literatúry – Jules Verne.

Jules Verne prišiel na svet 8. februára 1826 vo francúzskom Nantes. Otec, známy advokát sa veru nepotešil keď sa jeho dovtedy poslušný synček rozhodol vo svojich 11 rokoch tajne opustiť rodičovský dom a dal sa naverbovať ako plavčík na loď plaviacu sa do Indie. Otec však rýchlo prekazil synove plány a v poslednej minúte ho vyzdvihol z lode pripravenej na odchod. Doma, za výdatnej pomoci trstenice prinútil malého Julesa sľúbiť, že rodičovský dom už nikdy neopustí. Možno práve vďaka tomuto zážitku sa Jules Verne o pár rokov neskôr vzoprel otcovej vôli pokračovať v advokátskej tradícii a uprednostnil divadelné a literárne umenie.
Aj keď Verne celý život sníval o cestovaní a spoznávaní vzdialených exotických krajín, v skutočnosti sa nikdy tak ďaleko nedostal. Keď dospel, opustil rodný Nantes a presťahoval sa do Paríža. Najväčšiu časť svojho života však prežil v ďalšom francúzskom meste Amiense, kde neskôr aj zomrel. Francúzsko opustil len niekoľko krát, keď navštívil Veľkú Britániu a Spojené štáty. Avšak krajiny, ktoré tak pútavo opísal vo svojich knihách: rozľahlé Ruské impérium, čiernu Afriku, Amazonku či Indiu navštívil len prstom na mape.

V Paríži sa naplno venoval divadlu a hneď od začiatku mal úspech. Neskôr sa k divadelným hrám pridali prvé romány, no až do svojich 35 rokov nemal úspech u nakladateľov. Žiaden z nich neveril v úspech fantastických dobrodružstiev, ktoré Verne popisoval vo svojich knihách. Až konečne, jedného dňa istý nakladateľ predsa len prijal prácu maldého „fantastu“. A dobre urobil, Verne zostal svojmu dobrodincovi verný po celý zbytok života, počas ktorého napísal až 63 románov a niekoľko poviedok. Za veľmi krátky čas sa stal jedným z najpopulárnejších spisovateľov. Vo svojej dobe ohuroval čitateľov svojimi dokonalými technickými vynálezmi, ktoré prekonávali všetky očakávania a smelé predstavy. Verne však nebol autorom všetkých týchto myšlienok a nápadov. Bol len vnímavým a citlivým pozorovateľom s dostatočnou dávkou fantázie. Pozorne sledoval všetky vedecko-technické pokusy, ktoré sa v tej dobe odohrávali a prenášal ich do svojich diel, v ktorých ich okorenil štipkou dobrodružstva a humoru. A tak zatiaľ čo v skutočnosti vedci a technici pomaly a za cenu veľkých obetí postupovali vpred, Verneovi hrdinovia naplno prežívali vzrušujúce dobrodružstvá či už na zemi, pod vodou alebo vo vzduchu. A práve v tejto ľahkosti fantázie spočíva úspech jeho diel. Milióny čitateľov si ich kupovali, požičiavali, vymieňali a spolu s hrdinami prežívali to, o čom si nedovolili dovtedy ani snívať. Celé generácie čitateľov vychutnávali so zatajeným dychom objaviteľské cesty a s napätím sa rútili do neznáma na veľkých čudesných strojoch. Aj keď sa nám dnes mnohé z Verneových predstáv zdajú skôr smiešne ako neuveriteľné, máme vďaka jeho dielam vynikajúcu možnosť porovnať veci, ktoré videl on očami fantastu a ktoré v dnešnej dobe tvoria súčasť nášho každodenného života. Môžeme postaviť proti sebe jeho fantastické stroje a dnešné stroje, a tie ku ktorým smerujeme v našich zajtrajškoch. Už vo svojej prvej knihe Päť týždňov v balóne popustil uzdu fantázii a v čase keď ľudia o lietaní len snívali, nechal svojich hrdinov prežiť 5 napínavých týždňov vo vzduchu. O pár rokov neskôr, v dobe keď ľudia už začali pomaly veriť v úspech balónov vyšla jeho kniha o Roburovi Dobyvateľovi a jeho lietajúcej lodi Albatros so 76 vrtuľami. A čitatelia boli opäť šokovaní a nedôverčivo krútili hlavami. Ešte v nedávnej minulosti bolo nepredstaviteľné vznášať sa vo vzduchu a teraz keď oblohu dobývajú už vyskúšané balóny, Verne vo svojej knihe tvrdí že „budúcnosť patrí lietajúcim strojom“ – strojom ťažším ako vzduch! A dnes? Nad našimi hlavami sa už pohybuje nespočetné množstvo objektov vybavených trupom, krídlami a chvostom, ktoré sa neomylne a bezpečne blížia k svojim cieľom a my sa už len strasieme hrôzou pri predstave, že by sme si mali spolu s Roburom Dobyvateľom sadnúť do jeho rachotiaceho a trasúceho sa lietajúceho stroja. Rovnako presne pán Verne predpovedal budúcnosť automobilu, aj keď jeho umelý slon poháňaný parou, na ktorom hrdinovia putovali Krajinou šeliem, má na prvý pohľad ďaleko od súčasných supermoderných a superrýchlych áut. Verneovej pozornosti neušla ani pre ľudstvo dnes úplne samozrejmá vec akou je elektrina. Dokonca zašiel tak ďaleko, že tomuto zázraku venoval jednu celú kapitolu knihy Dvadsaťtisíc míľ pod morom nazvanú „Všetko na elektrinu“. Dnešní elektroinžinieri by sa len pousmiali nad rozprávaním kapitána Nema o tom ako elektrinu vyrába a využíva. Aj po viac ako storočí je však zarážajúca presnosť a výstižnosť s akou hlavný hrdina hovorí o elektrine: „Jestvuje mocná, poslušná, rýchla a ľahko dostupná sila, ktorá sa dá na všetko použiť. Svieti mi, zohrieva ma, je dušou mojich strojov. Tou silou je elektrina“. Jules Verne šiel vo svojich snoch ešte ďalej. V knihe Zo zeme na Mesiac vyslal hrdinov na vzdialený Mesiac v čase, keď ľudstvo ešte len riešilo otázku ako sa vôbec udržať vo vzduchu.

Táto fantázia sa zmenila v skutočnosť až o sto rokov neskôr a zaujímavosťou je že skutočným kozmonautom táto cesta trvala približne tak dlho ako tým románovým. Rovnako presne a neomylne predpovedal vynález atómovej bomby a jej hrozbu pre celé ľudstvo. Ak by mal Jules Verne šancu nazrieť do dnešných dní, určite by bol milo prekvapený tým, koľko z jeho snov a fantázií sa zmenilo na skutočnosť. Sníval o cestách do stredu Zeme, o výletoch na Mesiac, o tom ako raz technika uľahčí ľuďom život. V čase keď svoje diela písal sa však realizácia týchto snov vymykala z rámca možností. Pre čitateľov a kritikov bol len obyčajným rojkom, ktorý sa nebál snívať. Dnes, viac ako o 100 rokov neskôr sú jeho sny skutočné a mnohé z nich sa dostali oveľa ďalej ako sám predpovedal. A nám zostáva len jedna otázka. O čom by pán Verne vo svojich dielach sníval dnes?