topSK indexEN indexDE indextop
Greta apartmanNautilusZorro izba007 izbaAdela izbaAntoni GaudiPicassoRodinSalvador DaliMarc ChagallQueenMarika Gombitov;Annie LennoxHana HegerovLed ZeppelinPeter LipaBeatles podstranka obrazok

Marc Chagall bol francúzsky surrealistický maliar židovského pôvodu narodený v Bielorusku. Po celý život mu boli zážitky z detstva, náboženské presvedčenie a život v Rusku hlbokou inšpiráciou. V Rusku mu boli vzdané pocty ako jednému z najväčších ruských maliarov. Vo Francúzsku podstatne prispel svojím dielom k sláve Parížskej školy. Mal výnimočný cit pre farby, ktoré vyjadroval majstrovsky. Medzi jeho najznámejšie diela patrí Mladá žena na lehátku, Svadba a Ja dedina.

Túto izbu radíme do kategórie Standard.
V tejto jednolôžkovej izbe sa nachádza LCD televízor, digitálna TV, chladnička s alko a nealko nápojmi, občerstvenie v podobe sladkostí, písací stolík, pripojenie na Internet (Wifi, sieťový kábel) a telefón s prepojením na recepciu. Postele sú z masívu a sú vybavené špecialnými ortopedickými matracmi s hypoalergénnymi poťahmi. Kúpeľna je vybavená špičkovým sprchovacím kútom s priemerom 100cm Artweger, Grohe batériami, sušičom vlasov a elektrickou vyhrievanou podlahou (DEVI).

 

Marc Chagall

Marc Chagall sa narodil 7. júla 1887 v židovskej rodine vo Vitebsku, 270 km od hlavného mesta Bieloruska Minsk. Silou svojej predstavivosti sa proti všetkým protivenstvám a úkladom doby vymanil z pút ruského provincného mesta, aby vo svojom živote objavil nové umenie. Zážitky z jeho detstva, jeho náboženské presvedcenie a život v Rusku na pociatku dvadsiateho storočia mu boli po celý život hlbokou inšpiráciou. V maľovaní našiel Chagall zmyslové potešenie z umenia so širokou škálou zložitých tém, objavil mnoho snových kompozícií, akoby sila jeho fantázie priam explodovala na plátne. Rozmer Chagallovho diela bol v novom použití farieb a podôb a v hĺbke významu v spojení s príjemnosťou pre oko. V roku 1906 Marc Chagall nastupuje do ucenia v štúdiu Jehudu Pena vo Vitebsku. Jeho talent je Penom čoskoro rozoznaný, nebráni teda Chagallovi v odchode do Petrohradu, kde začína študovať na Škole Imperiálnej spoločnosti na ochranu krásneho umenia. Počas svojich štúdií bol v roku 1909 predstavený Belle Rosenfeldovej, svojej budúcej žene. Jeho talent tak zaujal učiteľov na škole, že mu bolo udelené štipendium na štúdium vo Francúzsku, kde žil v rokoch 1911 až 1914. V roku 1914 odchádza na návštevu do Ruska, tu však vypukla vojna a tak sa jeho pobyt preťahuje na neurčitú dobu. V roku 1915 sa v Petrohrade žení s Bellou Rosenfeldovou a pracuje na úrade pre vojenské záležitosti a nemusí sa teda priamo účastniť bojov prvej svetovej vojny. S koncom vojny prichádza VOSR a pád cárskeho režimu. Chagall je novou politikou povolaný za komisára umenia pre vitebskú oblasť, jeho zodpovednosťou je starať sa o umeleckú školu, múzeum a divadelné predstavenia. Dokonca organizuje oslavy a pouličnú výzdobu na oslavy prvého výročia VOSR. V roku 1923 sa však vracia do Paríža, kde je častým hosťom rodiny Delaunyovcov. Trávi u nich dlhé hodiny v debatách o umení a učí sa pre neho celkom nové metódy Delaunyho orfizmu. Zoznamuje sa tiež s francúzskym básnikom Appolinairom. Paríž Chagallovi v porovnaní so životom v Rusku dáva priestor, slobodu a energiu pre umelecké vyjadrenie. V roku 1926 Chagall poriada prvú výstavu svojho umenia. Výstava je veľkým úspechom a Chagall je považovaný za vedúcu osobnosť tzv. Parížskej školy. Toto označenie je pre Chagalla triumfom, pretože keď prišiel do Francúzska, Paríž spieval oslavné ódy na kubizmus a fauvizmus a jemného Chagalla nazvali hanlivo 'básnik'. Jeho diela boli na vtedajšiu dobu príliš poetické. Chagall sa ale stal maliarom, pretože sa mu maľovanie 'zdalo ako okno, cez ktoré som mohol letieť do iných svetov'. V roku 1937 Chagall prijíma francúzske občianstvo. S príchodom druhej svetovej vojny sa sťahuje z Paríža na juh Francúzska. V roku 1941 je však pre svoj ruský pôvod a židovské vyznanie zatknutý gestapom a je prepustený až na naliehanie amerického konzula. Hneď potom odlieta do New Yorku, pristáva 23. júna 1941, teda presne v deň, kedy Nemci útočia na Rusko. Zvyšok svojho plodného života cestuje a s veľkým úspechom vystavuje. V roku 1973 po prvýkrát po päťdesiatich rokoch navštevuje Sovietsky Zväz, kde sú mu vzdané pocty ako jednému z najväčších ruských maliarov. Chagall je poctený a prehlasuje, že v mojich obrazoch nie je centimeter štvorcový bez nostalgie za mojou rodnou krajinou. Škála Chagallových námetov je veľmi široká. Maľoval narodenie, smrť, ťažkosti každodenného života, osamelosť, svadby a pohreby, túžby, vášne a potešenie lásky, králikov i básnikov, rodinu, Ruskú revolúciu, Starý zákon, anjelov, cirkus, akrobatov, kravy, kohútov, oslov, ryby, hodiny i kytice. Jeho téma milencov ukázala novú slobodu v práci so štetcom, majstrovské využitie farieb v zobrazení pravej lásky a radosti, milencov vznášajúcich sa zo zeme magickou silou lásky. Láska k hudbe sa v Chagallových dielach objavovala s mýtickou osamelosťou, tichou meditáciou a hudbou židovských žalmov. Farba pre neho mala zvláštnu rolu hudby štetcom. Marc Chagall zomiera v roku 1985 v Saint-Paul-de-Vence vo Francúzsku ako osamelá postava medzi umelcami, avšak s nebývalou silou presvedčenia, že ľudstvo je súčasťou jeho umenia, že vidí časť toho, čo videl on sám.


Galéria - izba Marc Chagall