topSK indexEN indexDE indextop
Greta apartmanNautilusZorro izba007 izbaAdela izbaAntoni GaudiPicassoRodinSalvador DaliMarc ChagallQueenMarika Gombitov;Annie LennoxHana HegerovLed ZeppelinPeter LipaBeatlespodstranka obrazok

V našej ponuke ubytovacích služieb nájdete apartmán Greta, ktorý nesie meno slávnej herečky Grety Garbo.

V komfortnej výbave izby sa nachádza kožená sedacia súprava, plazmový televízor (uhl. 107cm), digitálna televízia, miniveža, gramofón, klimatizácia a chladnička s alko a nealko nápojmi. Kúpeľna je vybavená špičkovým sprchovacím kútom so sklopnou sedačkou, sušičom vlasov a elektrickou vyhrievanou podlahou (DEVI). Má samostatné dve izby - obývaciu a spálňu. V predsieni sa nachádza šatník a v spálni pracovný stôl. Apartmán je pripojený na Internet (Wifi, sieťový kábel). Postele sú z masívu, sú vybavené špecialnými ortopedickými matracmi.

Životopis Greta Garbo

Povolanie:  Herečka
Skutočné meno:  Greta Lovisa Gustafsson
Prezývky:  The Face, The Swedish Sphinx, Garbo
Dátum narodenia:  18.Septembra 1905
Narodená v:  Stockholm, Stockholms län, Sweden
Zomrela:  15.Apríla 1990
Výška:  174 cm
Miery:  35 1/2-26-38
Znamenie:  Panna

18. septembra uplynie presne 104 rokov od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností Hollywoodu - herečky Grety Garbo.

Pôvodným menom Greta Lovisa Gustafsson sa narodila 18. septembra 1905 v Štokholme. Keď mala 14 rokov, zomrel jej otec a ona musela odísť zo školy a začať pracovať, aby pomohla matke. Zarábala si v nákupnom centre, kde využívali aj jej skúsenosti z modelingu. Keď sa ešte ako tínedžerka objavila v krátkej reklame pre obchodný dom s názvom Ako sa neobliekať, alebo Pán a Pani Stockholmovci idú nakupovať, začala túžiť po kariére vo filme. Režisér Eric Petscher jej dal v roku 1922 malú úlohu vo filme Luffar-Petter. Posilnená touto skúsenosťou si ešte v tom istom roku podala prihlášku na Kráľovskú divadelnú akadémiu, kde získala štipendium. Po malých úlohách počas štúdia, ju v roku 1923 angažoval Mauritz Stiller do filmu Gösta Berlings saga. V novembri 1923 si oficiálne zmenila meno na Greta Garbo. V roku 1925 dostali Greta i Stiller ponuku od filmovej spoločnosti MGM a Garbo natočila svoj prvý americký film The Torrent. Keďže išlo o nemú snímku, nemusela povedať ani slovo po anglicky. Stillera ale z MGM čoskoro vyhodili a on krátko po návrate do Švédska ako 45-ročný zomrel, čo Gretu zničilo. Po filmoch The Temptress (1926), Love (1927), A Woman of Affairs (1928) a ďalších, sa v roku 1930 objavila vo svojom prvom zvukovom filme Anna Christie. Hlavná postava v ňom jej vyniesla nomináciu na Cenu akadémie v kategórii najlepšia herečka. Bola prvou cudzinkou, ktorej sa v 20. rokoch podarilo preniknúť hneď v prvom roku pobytu v USA medzi najpopulárnejšie osobnosti filmového sveta a svoje výsostné postavenie si udržala celých 15 rokov. Hrala v 25 amerických filmoch, z ktorých 14 bolo zvukových. Po neúspechu snímky Romanca zažiarila v hlavnej úlohe filmu Susan Lenox: Her Rise and Fall, kde si zahrala s Clarkom Gableom, ktorého vraj neznášala. Tento pocit bol medzi nimi vzájomný - on bol podľa nej neschopný herec, Gable ju naopak považoval za snoba. V roku 1931 nasledovala ďalšia úžasná rola vo filme Mata Hari. Každé jej vystúpenie na striebornom plátne bolo úspechom a angažovali ju aj do ďalšieho hitu Grand Hotel. Jej životnou úlohou ale pravdepodobne zostane postava Anny vo filme Anna Karenina z roku 1935. Do začiatku II. svetovej vojny ešte natočila ďalšie úspešné filmy, medzi nimi i Ninotchka a Two-faced Woman.

Po vojne sa s pocitom, že sa svet navždy zmenil, uchýlila do ústrania a pred kameru sa už nikdy viac nepostavila. Posledný film Two-faced Woman natočila v roku 1941 ako 36-ročná. Potom opustila Hollywood a presťahovala sa do New York City. V roku 1951 sa stala americkou občiankou. Všetok svoj čas trávila v záhradke, kde sa starala o kvety a pestovala zeleninu. Známa bola dlhými prechádzkami po New Yorku, keď sa oblečená ako obyčajná žena skrývala za obrovské slnečné okuliare. Takto sa stále snažila vyhnúť zvedavým pohľadom okolia. Paparazzi a médiá však na ňu neprestajne striehli až do konca jej života. Zomrela 15. apríla 1990 v New Yorku. Informácie o príčinách smrti sa však rozchádzajú a ostávajú rovnako tajomné ako jej život. Podľa niektorých zdrojov zapríčinilo úmrtie zlyhanie obličiek, iní hovoria o následkoch zápalu pľúc, prípadne o prirodzenej smrti. Mala vtedy 84 rokov. Jej popol pochovali na štokholmskom cintoríne Skogskyrkogarden.

Režisér Jacques Feyder o nej prezradil, že bola až precízne dochvíľna a to isté vyžadovala od ostatných. Ak sa malo napríklad s filmovaním končiť o 18:00, Greta len poklopkala na hodinky a s ospravedlňujúcim úsmevom odišla z pľacu, napriek tomu, že scéna mohla byť o päť minút hotová. Nikdy vraj nechodila na veľkolepé filmové premiéry. Až o niekoľko dní neskôr prišla do nejakého zastrčeného kina na periférii, sadla si sama na to najlacnejšie miesto a odišla až po skončení premietania. Skrytá za svoje veľké slnečné okuliare. Okrem úplných začiatkov svojej kariéry neposkytovala žiadne interview, nedávala autogramy a neodpovedala na listy od fanúšikov. Ak sa jej počas natáčania niečo nepáčilo, povedala jednoducho: "Myslím, že sa vrátim do Švédska," čím celý štáb vydesila natoľko, že všetko urobili, ako si želala. Pri filmovaní niektorých scén vraj z pľacu vyhodila všetkých okrem kameramana a osvetľovača - pozerať sa nesmel ani režisér. "Keď sa ľudia pozerajú, som len žena, ktorá robí smiešne grimasy na kameru - ničí to ilúziu. Keď som tam sama, moja tvár dokáže veci, ktoré by som inak nespravila," vysvetľovala. Mala sklony k chronickým depresiám a celé roky strávila bojom proti nim. Snažila sa o tom cestou východných filozofií a zdravej životosprávy. Nikdy ale neprestala s fajčením a vzdať sa nedokázala ani miešaných nápojov. Greta sa nikdy nevydala - v roku 1927 nechala stáť pri oltári Johna Gilberta, lebo mala z ich manželstva zlý pocit.

V roku 1954 dostala Oscara za nezabudnuteľné herecké výkony. Britský magazín Empire ju zaradil na 38. miesto medzi 100 najväčších filmových hviezd všetkých čias. Podľa Entertainment Weekly je 25. najväčšou filmovou hviezdou histórie, Premiere Magazine ju v podobnom rebríčku umiestnil na ôsme miesto. Americký filmový inštitút zaradil Garbo v päťdesiatke najväčších legiend filmového plátna na 5. miesto. Ako najkrajšiu ženu aká kedy žila, ju dokonca zapísali do Guinnessovej knihy rekordov.